Ako a v čom bývame? A prečo?

Ako a v čom bývame? A prečo?

Ako realitný maklér musím mať prehľad o tom, kto a ako býva. Bývame viac v bytoch alebo v domoch? Čísla vás možno prekvapia…

 

Bývanie môžeme jednoducho rozdeliť do niekoľkých skupín:

• v rodinnom dome
• v byte, ktorý je tzv. družstevný
• v byte, ktorý máme v osobnom vlastníctve
• v podnájme
• niekde inde, čo sa nehodí do žiadnej varianty

1. Bývanie v domoch

Najčastejšie bývame v klasických rodinných domoch. Ľudia, ktorí takto žijú, považujú za hlavnú výhodu súkromie. Nerušíte susedov a oni zase vás, máte možnosť využiť záhradu, zvyčajne lepšie zaparkujete a podobne. Na druhej strane, o dom a jeho okolie je nutné sa starať.
V domoch býva 44 % obyvateľov. Je to najčastejší typ bývania u nás.

2. Vo vlastnom byte

Hlavnou výhodou je akási bezstarostnosť bývania. O veci, o ktoré pri dome staráme sami, sa okolo bytu starajú nami zvolení ľudia zo združenia vlastníkou. Výhodou je tiež fakt, že ste zapísaný na katastri, takže si na byt môžete požičať peniaze od banky.
Vo vlastnom byte býva 23 % obyvateľov. Teda približne každý štvrtý človek.

3. V podnájme

Na Slovensku a v Česku existuje zvláštny paradox. Ľudia bývajú v podnájme viac menej z núdze a vnímajú takéto bývanie ako prechodné. Je to dôsledok komunistického režimu, kedy ľudia túžili bývať vo vlastnom. V ostatných častiach Európy aj sveta je bývanie v podnájme zastúpené oveľa viac.
V podnájme u nás býva 21 % obyvateľov.

4. V družstevnom byte

Tu sú výhody bývania v podstate rovnaké, ako pri byte v našom vlastníctve. Rozdiel je hlavne v tom, že ako člen družstva nie ste zapísaní na katastri, ale vlastníte podiel v danom družstve.
V družstevných bytoch býva 9 % ľudí. Teda približně jeden z desiatich.

5. Niekde inde

Nepatrné množstvo ľudí býva napríklad v sociálnych bytoch či podobných zariadeniach. Keď pripočítame ľudí bývajúcich tzv. pod mostom, vychádza to na približne 3 percentá.

 

Veľmi často sa v životoch ľudí deje nejaká zmena. Od svadby cez rozvody, narodenie potomkov či úmrtie až po zmenu zamestnania a podobne. A to je fakt, ktorý spôsobuje  sťahovanie sa z jedného typu bývania do iného.

 

Na Slovensku a v Česku je cca 5 % obrátkovosť. To znamená, že ľudia sa sťahujú v priemere raz za 20 rokov. Niekto za dve desaťročia 4x, niekto iný zase vôbec – je to priemer.

 

Nech už sa chystáte meniť bývanie z akéhokoľvek dôvodu, je to vec, ktorú nerobíme až tak často. Ja tieto zmeny riešim v podstate každý deň. Neváhajte sa na mňa obrátiť, aj keď pôjde len o „obyčajnú“ otázku.